Napisali o nas

Na summite EÚ zažiarilo vinárstvo Mrva&Stanko

ms-logo-mini

Bratislava hostila v rámci summitu EÚ v polovici septembra európske politické špičky. Oficiálny program im spríjemňovalo niekoľko zaujímavých aktivít, medzi najpríjemnejšie a určite najchutnejšie patril slávnostný catering. Na obede a neskôr aj na večeri sa podávali výlučne slovenské vína. Okrem prípitku v podobe sektu Johann E.Hubert, ktorý bol vyrobený z Rizlingu rýnskeho, boli na obede ostatné vínne moky z vinárstva Mrva&Stanko.

Prvému rybaciemu chodu so strukovinou robil garde Rizling rýnsky 2015, výber z hrozna, ktorý pochádza z Vinodolu. V hlavnom jedle hrala prím omáčka z lesných hríbov, ktorej znamenitú chuť pozdvihlo Chardonnay Sur lie. Ku gaštanovému dezertu veľmi pekne ladila sladká Lipovina 2015. Na večeri sa k spomínaným vínam pridal ďalší Rizling rýnsky, tentokrát však mojmírovský a znamenité cuvée ročníka 2012 odrôd Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Merlot, ktoré dalo politickým lídrom jasne najavo, že aj u nás sa dokážu urodiť červené vína svetovej kvality.

n0516-mrva-stanko

Koncert doznie, víno sa vypije, zážitok pretrvá

ms-logo-mini

Bol krásny jarný deň. Po fádnej zime sa konečne pod Malými Karpatmi všetko zelenalo nádejou nového života. Slnko prebudilo aj vinič. Z naliatych pukov sa predierali zoči-voči modrej oblohe nevinne hebké a ako bábätko mäkké zlatozelené lístky. Rodilo sa nové víno. Blahorečilo život nielen vo vinohradoch, ale aj v pivniciach.

degustacia vino Trnava Mrva Stanko
Umelci sú vinári a vinári sú umelci. Na snímke zľava doprava: Ľubomír Feldek, Peter Stanko, Vladimír Mrva, Martin Kellenberger a Peter Michalica.

Traja umelci – básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek, husľový virtuóz Peter Michalica a výtvarník Martin Kellenberger – zišli po schodoch do trnavskej pivnice Vladimíra Mrvu a Petra Stanku. Jarný jas vystriedalo pološero. Vynorili sa batérie sudov a poháre na vysokých stopkách zaplnilo svieže Veltlínske zelené. Z kalichov vystúpila neviditeľná, a predsa prítomná víla – jej ľahučká citrusovo-kvetinová vôňa pošteklila nos.

"Páni, vitajte a na zdravie,“ pozdravil v jej mene hostí Vladimír Mrva. Odpili si raz, druhý raz, víno ovlažilo smädné ústa a tie si pýtali nový dúšok. Veltlín spieval, chutil ako svieži grep.

Ľubomír Feldek, milovník koňaku, sa schuti znova napil. Nezaháňal len únavu z cesty a neovlažoval si iba vyschnuté ústa z hodinovej debaty v aute. Náhle pocítil, že našiel zabudnutý chodníček k prekvapujúco šťavnatému vínu, s ktorým sa kedysi pred dobrými šesťdesiatimi rokmi zbratal v Bratislave. Víno ho objalo a on objatie nevedomky opätoval. Nemohol neopätovať vzrušujúci vínny bozk.

Za Petrom Michalicom pricestovali z Japonska nadšené študentky huslí. Ešte dopoludnia im dával lekcie. Boli snaživé, učenlivé, ale ako špongia vysávali majstrovu energiu práve tak ako študenti architektúry, ktorým v tom istom čase prednášal na technickej univerzite Martin Kellenberger.

Michalica si náhle uvedomil, ako jedna koncentrácia a inšpirácia študentskou mladosťou opadla a prostredníctvom sviežeho mladého vína sa zjavila druhá, dobíjajúca baterky, zjasňujúca myseľ a unášajúca do iného sveta. Víno a pivnica so štafážou bruchatých sudov si ho podmanili. Ovládla ho zvedavosť.

"Mám prozaickú otázku, koľko vína sa vojde do najväčších sudov?“ "Ako do ktorého. Máme tu dvojky, trojky, päťky aj sedmičky,“ odvetil v úspornom vinárskom žargóne Vladimír Mrva. Postavou nevysoký vinár kontrastoval na pozadí najväčšieho suda. A bol tu ešte jeden kontrast udierajúci do očí, Mrvovo podnikateľské dvojča Peter Stanko – urastený, rozložitý muž. Odrazu koľko mier a asociácií v jednom priestore. Degustácia zavoňala človečinou. Mrva od prírody veselý človek, ktorý si zvykne uťahovať sám zo seba aj z obrazu, ktorý spolu s Petrom Stankom vytvárajú, využil situáciu.

"No sú tu, ako vidíte, rôzne miery a váhy, dvojky, to sú dvetisíclitrové sudy a päťky päťtisíclitrové, je to prosím jasné?“ spýtal sa hostí. "Isteže,“ usmial sa Michalica a hneď vypálil ďalšiu otázku. "Koľko stojí taká päťtisícka?“

"Aj šesťtisíc eur,“ dostalo sa mu odpovede. "No to sú také lacnejšie husle,“ rafinovane odpálil loptičku Michalica, ale to Mrvu nevyviedlo z miery: "No vidíte, taký veľký sud a rovnajú sa mu jedny husličky, ale každý je plný vína, takže tých husieľ máme v pivnici pre celý orchester.“ Lepšie sa prehliadka pivnice a degustácia vín ani nemohla začať. Všetkých obklopila dobrá nálada a za ňou stálo víno, nápoj, ktorý majú umelci a všetci ľudia, čo milujú život, tak radi. Prečo? Aj preto, že je spontánne.

Zo sudovej pivnice vedie spojovací tunel do archívu. Nechráni zvitky starých rukopisov, ale fľaše vína dokumentujúce silu a povahu jednotlivých ročníkov, vývoj vinárskeho rukopisu Vladimíra Mrvu a Petra Stanka, predstaviteľov novej vinárskej vlny, ktorú porodilo obdobie po páde komunizmu.

Víno novej éry

Nové slovenské víno, na ktoré je dnes celá krajina pyšná, sa rodilo v búrlivom kvase porevolučných čias. Zdalo sa, že vo výhode budú tí, ktorým sa v časoch mečiarizmu podarilo sprivatizovať veľké výrobné celky niekdajších štátnych Vinárskych závodov sídliacich v Bratislave. Každý z nich mal osvedčených družstevných dodávateľov muštového hrozna, zohrané tímy odborníkov aj relatívne populárne značkové vína. Lenže november rozmetal starú vinohradnícko-vinársku pyramídu ako mohutná erupcia sopky. Nič už nebolo rovnaké ako predtým. Padli hranice a slovenské víno z čias socializmu bolo konfrontované s produktmi, ktoré ľudia okúsili na prvých cestách a dovolenkách v západnej Európe. Staré umieralo a nové sa rodilo.

V zovretí kamennej pivnice. Zľava Peter Michalica, Ľubomír
Feldek, Peter Stanko, Vladimír Mrva, Martin Kellenberger.
V zovretí kamennej pivnice. Zľava Peter Michalica, Ľubomír Feldek, Peter Stanko, Vladimír Mrva, Martin Kellenberger.

Málokto tak priezračne symbolizuje zmeny, ktorými prešlo slovenské vinárstvo po páde železnej opony, ako dvojica Mrva a Stanko. V roku 1990 bol Vladimír Mrva, rodák zo Zelenča, promovaný v Lednici u profesora Viléma Krausa. Netušil, že kdesi po Trnave chodí iný mladík, ktorého vzrušoval marketing a slobodné podnikanie. Každý sa rozbehol do sveta veľkých možností iným smerom.

V jedno letné ráno si čerstvý inžinier Vlado Mrva vychutnával idylu posledných voľných dní. Vyzeral von oknom zo svojej izby a premýšľal, čo robiť. Vtom ho pozdravil sused. "Vlado, tuším nemáš čo robiť. Maľujem práve u jedného rakúskeho vinára. Pýtal sa, či nepoznám nejakého šikovného mladého muža, tak som si na teba spomenul. Nevyskúšaš to?“ Na náhodách sa niekedy zvrtne celý život. Jost Höppler bol osudovým Mrvovým učiteľom. Podnikavý Rakúšan dodával víno do viedenského Hoffburgu. Mal prechodený vinársky svet a bol nielen výborný technológ, ale aj obchodník. Keď zbadal slovenského mladíka, postavil pred neho desať pohárov s rôznymi vínami a povedal,,: Ak správne zoradíš vína, beriem ťa.“ Mrva ochutnal vína, poprehadzoval poháre, ako mu vraveli ústa a nos… a dostal zmluvu.

O tri roky neskôr bol doma. Vo Švédsku vyhlásili Veltlínske zelené z Höpplerovho vinárstva za víno roka. Bol to obrovský úspech a Mrva sa cítil jeho spolutvorcom, veď veltlín výdatne formoval aj on. Bolo to teda aj jeho víno, hoci nieslo Höpplerovo meno. Jost mu však nepovedal ani len prosté ďakujem. Na to sa Mrva porúčal, vo vinárstve nerobil len okolo vína, rozvážal ho do vínoték a reštaurácií, bol dievčaťom pre všetko. Mal zárobok, o akom sa jeho otcovi, vedúcemu dedinskej pošty, ani len nesnívalo, ale boli to peniaze, v ktorých bola aj prirážka za malé či väčšie ústrky. V mladom inžinierovi sa náhle čosi vzpriečilo. Stačilo. Buchol dverami a vrátil sa na Slovensko.

Ako áno, ako nie, stretol Petra Stanka, ktorý mal reklamnú spoločnosť. Pri istej príležitosti sa Stanko chcel blysnúť výnimočným Rizlingom rýnskym pred riaditeľom spoločnosti Würth. Mal dobré odporúčanie. Stanko je však pedant a deň pred odovzdaním darčeka otvoril jednu z fľašiek, aby sa ubezpečil, že všetko je v poriadku. Víno ho zaskočilo. Bolo husté ako olej. Premkol ho zlý pocit. Neváhal a dal ochutnať víno svojmu priateľovi Vladimírovi Mrvovi.

Vinárovi stačil jeden pohľad na víno a pochopil, že je zvláčkovatené. Nezostávalo nič iné, len víno vyliať, fľaše vysterilizovať a naplniť novým obsahom. Ale čím? "Ochutnaj tento Cabernet Sauvignon, navrhol Mrva Stankovi. Víno malo výraznú farbu, krásnu ovocnú chuť, voňalo čerstvo dozretými lesnými plodmi. Bolo rozhodnuté. Nebolo nad čím uvažovať. O pár dní dostal Peter Stanko nadšený list od šéfa spoločnosti Würth. Písal mu: "Urobili ste mi obrovskú radosť. Kde sa dá kúpiť toto víno?“ Tak sa uprostred deväťdesiatych rokov začala spolupráca Petra Stanka a Vladimíra Mrvu. Náhoda je často na začiatku úspechu, v okamihu, keď sa odohráva, málokto myslí, ako neočakávane môže zmeniť jeho život. Je víno produkt náhody? Áno, aj.

Samo víno miluje poriadok, má prísne usporiadanú hierarchiu hodnôt a postupov a tie dala Mrvovi prax u Josta Höpplera. Po rokoch sa usmeje nad všetkým, čo uňho prežil, napokon prevážil poctivý prístup k vínu, ktorý Rakúšan nekompromisne vyžadoval. Táto služba vínu je jednou z čŕt, ktorú vo vinárstve Mrva&Stanko v priebehu posledných dvoch desaťročí doviedli obaja podnikatelia do dokonalosti – vlastne dovádzajú, pretože na víne, ktoré je nápojom správneho okamihu, je vždy čo zdokonaľovať.

V roku 2004 vyrástol na kraji Trnavy na holej parcele nový vinársky komplex. Z pláne sa do výšky zdvihol sivo-červený valec so šviháckym podpisom Mrva&Stanko v pozadí s modernou vinárskou prevádzkou a skladmi. Pneumatické lisy, antikorové nádoby, riadená fermentácia sú symboly nových technologických postupov, ale pod ultramoderným závodom je v podzemí ukrytý úplne iný svet. Z vyše storočnej tehly z meštianskych domov bohatých Trnavčanov tu vznikol priestor na archivovanie aj na degustáciu vín. Tak vyzerá vinárstvo, ktoré na prelome druhého a tretieho tisícročia ohlásilo príchod nového slovenského vína.

V archíve kráča vladár čas

Čo je vinársky archív? Peter Michalica vyjadrí svoj pocit pod klenbou ako – priestor uchovávajúci mystiku vína. Hudba husľovému majstrovi otvorila dvere do veľkých a slávnych európskych pivníc, môže teda porovnávať. Neskrýva, že sa mu starobylo pôsobiaci priestor páči. "Bol som v niektorých archívoch v zahraničí, chceli to tam ešte naparfumovať, aby z toho ľudia boli hotoví, a vyznievalo to neúprimne. Toto je normálne a netvári sa ako niečo, čím nie je.“

Archív je chutná informačná banka vína.
Archív je chutná informačná banka vína.

V archíve trnavskí vinári chránia svoje najlepšie ročníkové vína a sledujú, ako sa menia v čase. Víno je ako človek, tiež nadobúda vekom skúsenosť, ale časom sa mení: jedno si vitalitu udržiava a rozvíja, iné ju stráca. Archív Vladimíra Mrvu a Petra Stanka poskytuje nielen prierez uplynulých ročníkov, použitých technológií, ale je aj obrazom vinohradov jednotlivých slovenských regiónov a ich mikrorajónov. Je to degustačná encyklopédia vína odhaľujúca možnosti slovenských terroirov.

Mrva trefne nazýva archív studňou poznania, informačnou bankou, ktorá umožňuje lepšie zvládnuť každý nový ročník. Archív vín je pre vinára tým, čím je história pre ľudstvo – magistra vitae, učiteľkou života. A je to aj priestor príjemných a zároveň užitočných tzv. vertikálnych degustácií, pri ktorých sa ochutnávajú a hodnotia vína jednej a tej istej odrody v toku času.

Aké praktické poučenie má archív, ktorý si dnes začínajú budovať niektorí zanietení milovníci vína? "Ak si kúpite víno na archiváciu, ochutnajte obsah fľaše každé tri mesiace až polrok. Rýchlo zistíte, či vnem, ktorý víno ponúka, je atraktívny, rozvíja sa alebo naopak, víno už dosiahlo vrchol a je najvyšší čas ho vypiť,“ objasňuje Vladimír Mrva. Zdôrazní, že kľúčový je vnem fanúšika vína.

Napokon Mrva pridá ešte jednu praktickú radu: "Nepozerajte, koľko víno vydrží, prežije desať a niektoré aj viac rokov, ale to neznamená, že o desaťročie bude lepšie. Jeho primárne, sekundárne a terciárne vnemy sa vekom menia, niektoré čas zdôrazní a o niektoré vlastnosti víno aj oberie – povedzme o energiu, mladíckosť, esprit.“ Nezabudne však zdôrazniť, že víno je natoľko mnohoraké, že sa nedá zviazať do absolútne platných poučiek.

Poháre plné inšpirácie

Dobrá vínna pivnica je plná zázrakov a tajomstiev. Začíname ochutnávať niektoré z pokladov Vladimíra Mrvu a Petra Stanka. Po Veltlínskom zelenom sa na degustačnom stole ocitne fľaša Rulandského sivého. Kým veltlín sa narodil vo vinohrade šenkvického družstva, ruland je z opačného konca Malých Karpát. Dozrel vo vinici družstva v Čachticiach, ktoré je roky dvorným dodávateľom výnimočne kvalitných burgundských odrôd viniča pre spoločnosť Mrva&Stanko. Čachtický vinohrad leží na vápenci, je dobre oslnený, nečudo, že tunajšie vína majú vždy dostatok kyselín.

Archiv je chutná informačná banka vína.
Archiv je chutná informačná banka vína.

Pinot gris, akoby Rulandské sivé nazvali Francúzi, vonia ako prezretá hruška, ústa, podnebie a jazyk zaleje mäkučký zamat. Umelci sa predbiehajú v prívlastkoch. Petrovi Michalicovi sa zdá vôňa "infekčne nákazlivá“, Martin Kellenberger pocíti "príjemné iskrenie“ a Ľubomír Feldek nechápe, prečo sa Alžbeta Bátorička kúpala v krvi dievčat, keď jej pod hradom rástlo takéto víno. Mala sa kúpať v rulande. A potom dodá, že takéto víno v bežnom obchode nekúpi. Kde teda?

„Vo vínotéke“, odvetí Vladimír Mrva. Je to tak, vyberané slovenské vína, a nielen z vinárstva Mrva&Stanko, treba hľadať v špecializovaných vinárskych obchodoch – vínotékach, alebo ak má človek cestu okolo, nech sa zastaví rovno vo vinárstve. Od prózy života nás nový dúšok vína opäť vracia k poézii. V pohároch svieti Rizling rýnsky z Vinodolu poniže Nitry. Môže byť na Slovensku obec s priliehavejším vinárskym názvom? Máme ich dosť, spomeňme si, že k pezinskému chotáru priliehajú z jednej strany Vinosady a z druhej Viničné, na východe Slovenska ležia v Tokaji Viničky a neďaleko Šíravy je Vinné. Víno je naším osudom a máme ho radi, je v našich piesňach, žije v nás.

Trojročný vinodolský Rizling rýnsky je pikantný, pevný, minerálny, a predsa vďaka zvyškovému hroznovému cukru jemne uhladený, svieži a čerstvý. Bez námahy burcuje zmysly, jeho mágia funguje stopercentne. " Pre moje pokolenie poézia a víno patrili k sebe,“ povie básnik Ľubomír Feldek a dodá, že v slovenskom spoločenskom živote aj poézii bolo víno stále prítomné. Spomenie si na verše Jána Smreka:

Keď brúsený kus skla tu predo mnou sa zvíja,
Jak bledá baletka, jak jedovatá zmija,
Ajhľa on obsah má, čo tíši moje nervy,
Čo v duši zabíja ničoty hnusné červy.
A vzápätí zarecituje vínne verše iného milovníka vína Jána Kostru:
Čo ešte ostáva, je poézia vína,
buď pozdravená svätá zeme hlina.
Za zázrak viniča, za strapce opojné,
za vojnu v mieri a za mier vo vojne…

Osemdesiatnik Ľubomír Feldek sa blysne fenomenálnou pamäťou a pripomenie súvislosti, ktoré priniesli zrod Kostrovej básne. Napísal ju krátko po vojne.

Kto ruku dnes dvíha s pohárom na štrngnutie
Zaklína gestom tým prašivé sily ľúte
Čo vrhali človeka zabíjať seba v inom,
alebo zahynúť, alebo ožiť vínom.

Básnik Ľubomir Feldek.
Básnik Ľubomir Feldek.

Koľko úľavy a nádeje v jar života, ktorej symbolom je aj víno. Hej, musíme súhlasiť s Ľubomírom Feldekom: Slováci napísali o víne prekrásne básne. Šťastie, že máme Feldeka, je nielen poet, prekladateľ a znalec Shakespeara, ale aj básnik manažér. Veď to bol on, kto inicioval vydanie knihy Chvála vína, za ktorou stojí iný milovník vína Štefan Moravčík. Sú v nej najlepšie básne o víne od slovenských básnikov. Dnes ju možno zohnať len v antikvariáte, veď Slovenský spisovateľ ju vydal v roku 1984.

Feldeka prívetivý rizling zázračne preniesol do čias jeho mladosti. Pred očami sa mu vynorili priatelia, s ktorými víno popíjal, diškurujúc o živote – politike, kultúre, ženách. A hneď našiel most medzi vínom a básnikmi: "Na pôdach, kde sa darilo viniču, vyrástli najlepší slovenskí umelci. Naši najväčší rozprávači vyrástli v Modre – Vinco Šikula či Ľubo Dobrovoda aj Lydka Vadkertiová.“ Potom sa Feldek pozrie na Martina Kellenbergera, tiež rodáka z Modry, a spomenie si, ako s jeho otcom chodili v Bratislave v päťdesiatych rokoch na víno do Klubu spisovateľov, vtedy ešte na Štefánikovej ulici.

"Skamarátili sme sa, a nielen preto, že obaja sme boli Ľubomírovia. Nie vždy sme mali peniaze.“ Za čo ste teda pili? padne logická otázka spoza stola. Feldek sa usmeje a rozpovie milú príhodu. "Klubu šéfoval špičkový kaviarnik Imrich Zapletal, ktorému kedysi patrila kaviareň Berlinka. Zmieril sa s tým, že mu ju komunisti vzali, ale práca ho držala. A tak milý Martin, keď tvoj tatko nemal čím zaplatiť, pokreslil biely obrus na stole. Pán Zapletal si tie obrusy odkladal.“

Už to neboli kaviarenské obrusy, ale predmety umenia, ktoré sa stali univerzálnou zmenkou. Bežne obrazmi platili svoju útratu v hostincoch aj francúzski impresionisti. Umenie ako platidlo a víno ako večná inšpirácia umelcov, víno ako nápoj zmyselný a zmysluplný, víno ako odmena, ako živý radostný a slastný mok. Medzitým sa v pohároch vystriedali Sauvignon, Chardonnay, zaradené do prvej päťdesiatky najlepších vín tejto odrody na svete, Tramín červený, Pálava aj Muškát žltý. Emócia striedala emóciu, asociácia asociáciu.

Petra Michalicu strhlo Chardonnay z Čachtíc, ktoré zrelo na jemných kvasničných kaloch. Túto metódu Burgunďania nazvali priliehavo sur-lie. Víno unášalo Petra Michalicu ako čarovné tóny poslucháčov jeho husľových koncertov. Je víno snové a plné fantázie?

"Keby som zobral vážnu hudbu ako vrchol umeleckého hudobného snaženia, potom vína, čo práve ochutnávam, sú naozaj značkové a hodné vysokých prívlastkov, ktoré nesú,“ neskrýval nadšenie Peter Michalica a hľadal paralelu medzi hudobnými žánrami a vínom. Džez je vysoko tvorivý, rock a pop sú úžitkové veci, ale niekedy normálne, obyčajné víno je oveľa prirodzenejšie a lepšie ovlaží dušu ako neskoré zbery,“ podčiarkol jednoduchú čistú líniu krásy vo víne husľový virtuóz. Lebo napokon v hudbe aj vo víne ide o čistotu a úprimnosť prejavu.

A potom sa zamyslí nad veršami, ktoré predniesol jeho priateľ Ľubomír Feldek. "Smrek a jeho generační druhovia nepili zrejme také kvalitné vína, ako máme v pohároch my. Moderné technológie a majstrovstvo vinárov rozvinuli fajnovosť vína do nepredstaviteľnej šírky a hĺbky. Ale jedno je zaujímavé, ak víno bolo a je palivom pre inšpiráciu, potom by dnes malo vzniknúť desaťnásobne viac básní, lenže nerodia sa. Neplatí tu, akokoľvek by sme si to priali, priama úmera,“ charakterizoval súčasný vzťah umenia a poézie Peter Michalica.

Zjavenie pravdy života

Citlivého hudobného majstra fascinovalo víno aj ako nápoj úcty ukrývajúci tajomstvo viery, mystérie, vyššej pravdy poznateľnej len prostredníctvom zjavenia. "Prvé verejné vystúpenie Krista bolo premenenie vody na víno v Káne galilejskej a ostatným bola, ak neberieme ukrižovanie, posledná večera. Víno bolo jej dominantou, súčasťou ako symbol krvi, obety a života zároveň. Ak si dnes môže človek dopriať nápoj, ktorý prv pil len kňaz v kostole, mal by sa k tomu postaviť s patričnou úctou. To iba dokresľuje, že ľudia dlho vnímali víno ako vzácny posvätný nápoj. Nemali by sme na to zabúdať.“

Víno je naozaj posvätný, božský, a predsa hlboko človečenský nápoj. Vo víne je zhmotnená a zduchovnená príroda, jej božstvo, nech si ho predstavujeme akokoľvek, ktoré nám dnes ničené honbou za ziskom mizne pred očami. V poctivom víne je lepší človek tejto planéty. Dobrý vinohradník a vinár je prototypom čestného prístupu k životu, ktorého prejavom je aj víno, Práve v ňom pulzuje vinárova duša, srdce, rozum a cit pre krásu a harmóniu.

Martin Kellenberger počúva a skicuje dojmy z degustácie. Povie, že nestačí namaľovať jeden obraz, maliar ako vinár musí presviedčať, že každý rok vie urobiť dobré víno – dobrý obraz.

Vinár Vladimír Mrva.
Vinár Vladimír Mrva.

In vino veritas. Pravda nášho života. Pred niekoľkými rokmi ochutnával vína u Vladimíra Mrvu a Petra Stanka profesor Vilém Kraus, veľká osobnosť moderného českého a slovenského vína. Povedal vtedy: "Vo víne je pravda, ale Vlado, keď chceš urobiť víno pravdivé, musíš ho robiť s láskou, citom a umom“ zacitoval odkaz svojho učiteľa Vladimír Mrva. "Keď niekto robí víno len pre kšeft, je to beztvaré médium, ktoré má alkohol. Z takého vína nevyžaruje emócia, iba opica.“

Poháre zružoveli. Hostitelia naliali pýchu vinárstva, ružový Cabernet Sauvignon, víno, ktoré prinieslo Slovensku titul svetového majstra z Paríža na začiatku tohto desaťročia. Zlatý Vinodol. Vladimír Mrva poznamená, že ružové vína by mohli Slovensko zviditeľniť tak ako veltlíny Rakúsko, rizlingy Nemecko či sauvignony Nový Zéland. Degustácia graduje červenými vínami. Dunaj z Čachtíc, frankovka z Orešian a potom jeden z vrcholov ochutnávky, cuvée štyroch slovenských modrých riek z vinohradu Karola Braniša: Hron, Váh, Rimava a Rudava. A k tomu desaťročný Cabernet Sauvignon zo Šintavy.

Peter Michalica si s nadšením vychutná posledný dúšok. "Slovensko je nádherná, zaujímavá a veľmi schopná krajina,“ vzdá hold trnavskej vinárskej dvojici. Peter Stanko si cení, že majstra nadchli nielen biele či ružové, ale aj červené vína. Nie je to víno z Bordeaux, je slovenské, ale už rešpektované. Mieni tým veľkú zlatú medailu z Concours Mondial de Bruxelles pre cuveé štyroch modrých riek. Bolo označené za jeden z piatich európskych objavov roka 2014.

Ľubomír Feldek si spomenie na pominuteľnosť krásnej chvíle. "Koncert v jednej chvíli doznie, víno sa vypije… Lenže ja keď niečo napíšem, už v Hainburgu tomu nerozumejú, zato víno prekračuje hranice…

A nebol by to Feldek, aby sa na víno nepozrel ako básnik, citujúc verše z Bottovej Smrti Jánošíkovej: "Od Tatier k Dunaju, ľudia si šepkajú, daj že bože šťastia hôrnemu šuhaju. Ako keby Botto vymedzil náš životný priestor. Tu znie naša reč, tu sa rodia veľké talenty. Nemôžeme sa podceňovať, lebo všetci spolupracujeme na dobrej veci.“ Výstižné a nadčasové.

Martin Kellenberger prehodí, že miluje víno a ako starne, snaží sa piť menej, ale stále kvalitnejšie víno.

"Dnes som si vychutnal famózne vína. Nechcem byť patetický ani sentimentálny, ale naozaj v niektorých vínach vidím údolie Váhu, úrodné nivy, meandre slovenských riek, vinohrady na úbočiach, Modru, Trnavu, bohatú históriu, ktorú nám zanechali predkovia, kostoly, hrady. Vo víne je všetko, je v ňom mier, veľa práce a umenia zároveň, chlapskosti aj ženskosti. A za to ďakujem.“

Bodka. Niet čo dodať, víno je naším obrazom, svedomím aj láskou. Ľúbenou, vytrpenou, ale dopriatou.

Autor: Jozef Sedlák, Pravda, 2. júna 2016

Kto môže za slovenské víno v Japonsku

jp

V septembri boli tri roky , čo Masaya Suzuki začal do Japonska dovážať slovenské vína. Vyštudovaný strojár reagoval na to, že spotreba vína v jeho krajine začala rásť neobvyklým tempom, ako všade v Ázii.

Japonci vďaka nemu objavili aj naše vína za čo mu Slovenský zväz výrobcov hrozna a vína udelil titul Vinárska osobnosť roka 2014. Spoločnosť M. Suzukiho Misuzu má pobočky v dvoch mestách v Japonsku, v šiestich mestách v Číne, Hongkongu, na Taiwane a na Slovensku. Tento rok plánujú otvoriť ďalšiu pobočku v Laose. Hlavným cieľom spoločnosti je propagácia slovenských produktov v Japonsku a iných ázijských krajinách, a tiež uvádzanie zaujímavých produktov z Ázie na Slovensko.

Prečo práve slovenské vína do Japonska?

Môj syn bol na Slovensku päť rokov a dostalo sa mu z vašej strany veľkej starostlivosti a pozornosti.  Preto som si povedal, že ako výraz vďaky niečo pre Slovensko urobím. Rozhodol som sa, že začnem vyvážať slovenské víno do Japonska.

S ako odozvou sa stretlo?

Aby som bol úprimný, zo začiatku to bolo veľmi ťažké, lebo Slovensko je u nás málo známe, málo kto vôbec vie, kde sa Slovensko nachádza. Veľa ľudí ma odhováralo, že to bude veľmi ťažké. Ale po troch rokoch vidím konečne rukolapné  výsledky. Všetci, čo ochutnali slovenské víno, tvrdia, že je veľmi kvalitné.

Čo sú to tie výsledky? Narástol predaj alebo sa zvýšila popularita nášho vína na japonských ostrovoch?

Mám na mysli najmä odozvu japonských spotrebiteľov. Keď ju porovnám zo začiatku a v súčasnosti, to je sto a jedna.  Samozrejme zvýšil sa nám trochu predaj, ale stále to nie je také ako by sme chceli.

Dá sa hovoriť o konkrétnom množstve, ktoré sa tam za tie tri roky vyviezlo?

S exportom slovenského vina sme začali v septembri 2011. Za prvé tri roky sa nám podarilo vyviezť približne 25 000 fliaš, teda do septembra 2014. Začiatkom roka 2015 sme poslali ďalší kontajner s približne siedmimi tisíckami fliaš. Začiatkom apríla putuje do Japonska ďalšia várka 12 tisíc fliaš.

Stále vyvážate víno od tých istých slovenských producentov alebo ste rozšírili ponuku o ďalších?

Je to stále Mrva&Stanko, Karpatská Perla, Chateau Topoľčianky, Vino Macík a Pivnice Radošina. Pribudlo k ním teraz ešte zo sektom Víno Nitra a Villa Víno Rača s Račianskou frankovkou.

Ktoré víno zo Slovenska vám osobne najviac zachutilo?

Je ťažké označiť jedno víno ako to, ktoré mi chutilo najviac. Každá slovenská vinohradnícka oblasť má svoje špecifiká a inakosť, je cítiť rozdiely v ročníkoch. Ja osobne pijem alkohol len veľmi málo, no v našej spoločnosti máme somelierku Harumi Ohno, ktorá je už takmer expertkou na slovenské vína. Teda, aspoň na tie, ktoré do Japonska dovážame. Nemám prechutnané všetky slovenské vína, no ona je očarená rafinovanosťou a technologickou dokonalosťou vín Mrva&Stanko. Ich vína sú naozaj špičkové a  je v nich cítiť vášeň a radosť z toho, čo robia. Medzi naše obľúbené patri aj vinárstvo Karpatská perla. Každý rok robia príjemné, odrodovo čisté vína, ktoré japonských konzumentov oslňujú svojou kvalitou. Do svojej prace dávajú kus svojho srdca a to je cítiť.

Foto 8 - Veltrh v Oskae nasa Zuzana Cvachova a japonske zeny  v strede somelierka uz spominanalierky

A čo sa týka odrôd?

Imponujú mi najmä odrody Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Devín a Frankovka modrá. To, že na Slovensku sú výnimočné najmä biele vína , je neodškriepiteľné. Toľkokrát sa nám už na degustáciách či predajných veľtrhoch stalo, že zákazník po dlhom váhaní ochutnal na naše odporučenie biele víno a povedal: „Pijem len červené vína, ale ako som ochutnal vaše biele, asi sa stanem fanúšikom bielych vín“. Takéto hodnotenie nám dáva silu pokračovať aj v silnej konkurencii svetových vín.

Kde všade sa vína zo Slovenska predávajú?

Slovenské vína nájdete vo vybraných reštauráciách a obchodoch najmä v Osake, kde ma sídlo naša spoločnosť a v Tokiu. Najviac vína predáme práve v tomto meste a to najmä počas predajných veľtrhov, ktoré vždy na jar a na jeseň organizujú  luxusné obchodné domy s dlhoročnou tradíciou, kde máme možnosť zákazníkom najlepšie predstaviť slovenské vína. Len málokto im po ochutnaní odolá.  No prostredníctvom internetového predaja sa vaše vína už dostali aj do vzdialenejších končín Japonska. Veľmi dobre sa nám predávajú v prefektúre Kagoshima, kde ma svoje sídlo honorárny konzul zo Slovenska, a aj v prefektúre Ishikawa, kde žije a pôsobí slovenský čelista Ľudovít Kanta. Ten z času na čas zorganizuje prezentačnú akciu vín, ktorej sa vždy radi zúčastníme.

Kto tvorí klientelu?

Nedá sa to úplne jednoducho odpovedať, lebo klientela je široká od mladých až po starších. Dovážame rôzne tipy vín a čo víno, to iná klientela.

Ktoré vína majú najväčšiu odozvu? Pretrváva v Japonsku stále francúzsky syndróm pitia červeného, lebo je zdravé?

Vo všeobecnosti máte pravdu, ázijský trh je skôr zameraný na červené vína. Je tomu tak aj v Japonsku. No veľa mojich známych už pochopilo, aké má Slovensko krásne biele vína, takže si myslím, že sa to u nás doma pomaličky bude meniť. Podľa posledných štatistík je od roku 2001 badateľný pomalý, ale stabilný rast v spotrebe bieleho a ružového vína. Cítim, že toto môže byť veľká šanca pre slovenské vína.

Slovensko pri všetkom  optimizme zostane na japonskom trhu s vínom skôr raritou. Akú perspektívu našim vinárom dávate?

Verím, že predaj má potenciál a budem sa snažiť, aby v Japonsku bolo čo najviac slovenských vín. Urobíme všetko pre to, aby sme sa tejto šance chopili a pomohli slovenským vinárom ešte viac sa presadiť na náročnom japonskom trhu. Veľmi nám pomáha aj slovenské veľvyslanectvo v Tokiu, ktoré nám na svojej pôde viackrát umožnilo zorganizovať seminár spojený s degustáciou. Vždy hovorím, že pôda veľvyslanectva je akoby malým kúskom Slovenska v Japonsku, kde sa naši hostia zoznamujú nielen so slovenskými vínami, ale môžu si privoňať aj k slovenskej kultúre.

Každý vinár v Európe vám potvrdí, že úspechy na súťažiach dobre vína predávajú. Majú v Japonsku podobný názor?

Japonci, teda najmä Japonky, aby som bol presnejší, dajú veľmi na ocenenia zo súťaží. Ak víno získalo na súťaži zlatu medailu a obchodník to vie šikovne spropagovať, niet pochybností o tom, že víno sa predáva omnoho rýchlejšie. Až do minulého roka v Japonsku neexistovala súťaž vín, no pani Tanabe Yumi (predsedníčka organizácie Wine&Spirits Culture Association v Japonsku) sa to rozhodla zmeniť a po prvýkrát vo februári  2014 zorganizovala dámsku súťaž vín nazvanú „Japan Women’s Wine Awards Sakura“. Slovenské vína na nej získali päť medailí a bobuľovú Pálavu zo Chateau Topoľčianky ocenili Diamantovou trofejou, čo je ocenenie, ktoré získa len jedno percento vín prihlásených do súťaže. Tento rok sa nám znovu zopakoval tento husársky kúsok, keď sme sa spolu s vinárstvami Karpatská perla, Mrva&Stanko, Chateau Topoľčianky a Tokaj Macík Winery tešili z 10 medailí! Dlhé čakanie na vyhlásenie výsledkov bolo vykompenzované úžasným úspechom vína Varieto Frankovka modrá 2012 od Karpatskej Perly, ktoré sa dostalo do tridsiatky najlepších vín celej súťaže a dostalo Diamantovú trofej.

Autor: Milan Nemec, etrend.sk

Japonky podľahli čaru Devína a Cabernetu Sauvignon

sp sakura01

 

Dve zlaté a dve strieborné medaily získalo vinárstvo Víno Mrva&Stanko na najväčšej ženskej vinárskej súťaži Sakura 2015 v japonskom Tokiu. Súťaže sa zúčastnilo bezmála tri tisíc vín z dvadsiatich siedmich vinárskych krajín z celého sveta. Vína oceňovalo 340 najlepších japonských degustátoriek. Z pätice vín, ktoré poslalo do súťaže vinárstvo Víno Mrva&Stanko, uchvátili Japonky predovšetkým Devín, ročník 2013 a Cabernet Sauvignon, ročník 2011. Obom týmto vínam udelili hodnotiteľky zlatú medailu. Zaujali ich aj Rizling rýnsky, ročník 2013 a Veltlínske zelené, ročník 2014, ktoré získali striebro. 

Japonsko len v posledných desaťročiach prichádza na chuť vínu. Víno sa stáva súčasťou modernej japonskej tabule a životného štýlu. Sami Japonci vyrábajú minimum vína, väčšinu ponuky predstavuje dovoz zo špičkových vinárskych krajín, ako sú Francúzsko, Taliansko, Španielsko, ale aj Austrália, Nový Zéland, Čile, Argentína, Kalifornia, Južná Afrika. Úplne nedávno Japonci objavili Slovensko a v Tokiu začali predávať ako jedny z prvých slovenských vín produkty zo spoločnosti Mrva&Stanko

Jednotkou v očiach Japoncov sú francúzske vína. O to viac teší, že v konkurencii najlepších svetových červených vín získal na Sakure 2015 slovenský Cabernet Sauvignon, výber z hrozna, ktoré dozrelo vo vinodolskom vinohrade, zlatú medailu. Je to noblesné víno tmavej rubínovo-červenej farby s príjemnou hlbokou chuťou tmavého bobuľového ovocia, delikátne korenisté s nádhernými ovocno-koňakovými tónmi. Japonky na tomto víne ocenili majstrovskú prácu trnavského vinárskeho domu. 

Hlboko do japonského vinárskeho povedomia sa vryla v Európe už viac razy excelujúca nová slovenská odroda Devín. Japonky boli vo vytržení zo sladkého bobuľového výberu pôvodom z južnoslovenského Búču. V krajine vychádzajúceho slnka milujú vína s nasladlou ovocnou vôňou. Na Devíne ocenili jemný muškátový podtón, chuť nasýtenú sladkými ovocnými tónmi a celkovú eleganciu nápoja s dlhou dochuťou.

Úspech na Sakure otvára slovenským vínam cestu na náročný japonský trh. Ostatne vína spoločnosti Mrva&Stanko sa už predávajú vo vychýrených tokijských luxusných reštauráciách a hoteloch. 

 

sakura-2015

Slovenské vínko sa popíjalo v Estónsku

estonia 640

Slovenské vína získavajú uznanie vo svete, vôbec nezaostávajú za svetovou špičkou. Na medzinárodných súťažiach získali slovenské vína vynikajúce umiestnenia, zlaté a strieborné medaile. Dostávajú sa aj do krajín, kde sa víno neteší takej popularite ako na Slovensku.

Najnovšie slovenské vínko prezentovali v Estónsku. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Helsinkách v spolupráci s Honorárnym konzulátom Slovenskej republiky v estónskom Talline zorganizovalo vo štvrtok, 4. decembra, v konferenčných priestoroch hotela Tallink Spa&Conference v Talline prezentáciu spojenú s profesionálnou degustáciou slovenských vín. Išlo vôbec o prvú prezentáciu slovenských vín v Estónsku tohto druhu.

Počas degustácie boli predstavené vína od slovenských výrobcov Mrva & Stanko, Karpatská perla, Elesko, Strekov 1075, J&J Ostrožovič, Chateau Topolčianky a Víno Velkeer. Svoje víno osobne prezentoval Ladislav Šebo (Karpatská perla) a ostatných vinárov zastupoval Ján Gajdošík. Na degustácii sa zúčastnilo približne 20 významných estónskych importérov, predajcov vín, profesionálnych someliérov a novinárov píšucich o víne.

Estónski importéri prejavili záujem o návštevu Slovenska s cieľom oboznámiť sa s tradíciami vinohradníctva a výrobou vína na Slovensku a nadviazať obchodné kontakty za účelom uzatvorenia možnej obchodnej spolupráce. Severanom slovenské vínko chutilo a onedlho sa asi objaví v obchodoch v tejto pobaltskej krajine.

Tallinn 8. decembra 2014 (HSP/Foto:TASR)

ms-logo-mini

Vinári vyberali vína k jedlám

spajaniejedlaavinaprint

Prvý ročník súťaže s názvom „Spájanie jedál s vínom“ organizovala koncom októbra spoločnosť Víno Matyšák. Toto vinárstvo bolo vždy úzko spojené s gastronómiou. A keďže k dobrému jedlu patrí kalich skvelého moku, nie je prekvapujúce, že sa práve Peter Matyšák stal hostiteľom takejto udalosti.

Menu z ôsmich chodov zostavil kuchársky tím z reštaurácie hotela Matyšák pod vedením šéfkuchára Braňa Križana. Pozvanie do hodnotiacej komisie prijali vínni publicisti, odborníci a tiež zástupcovia vinárstiev, ktorí do súťaže prihlásili aj svoje vína. Okrem Petra Matyšáka si prišli zmerať sily zástupcovia spoločnosti Château Topoľčianky, Karpatská Perla a Mrva & Stanko. Tí dostali vopred zoznam surovín, z ktorých sa jednotlivé jedlá pripravovali a mali ku každému vybrať niektoré zo svojich vín. Ku každému chodu sa tak podávali štyri vzorky vína – od každého vinárstva jedna vzorka. Porotcovia potom vyberali ku každému to, ktoré sa im zdalo, že je k tomu ktorému jedlu najvhodnejšie. Sčítanie bodov nakoniec určilo za víťaza vinárstvo Mrva & Stanko, mali najlepší „nos“ na výber svojich vín k podávaným jedlám.

Filet z morskeho vlka  zemiakove pyre so spenatom a zihlavou  hrasok  maslova omacka

Filet z morskeho vlka, zemiakove pyre so spenatom a zihlavou, hrasok, maslova omackaZdroj: Matyšák

Podľa všetkých zúčastnených sa však skutočným víťazom sa stalo slovenské víno. Počas celej degustácie padali slovné spojenia, ako skvelý nápad, úžasná myšlienka a vynikajúci výber vín. Podľa Vladimíra Mrvu z vinárstva Mrva & Stanko môže byť práve toto podujatie začiatkom niečoho, o čo sa slovenskí vinári pokúšali už veľakrát. „Zatiaľ spoločne nevieme fungovať a spájať sa pre dobré veci. Všetkých nás pritom trápia určité problémy a napriek tomu ideme každý svojou cestou, čo stojí veľa snahy, financií a času. Myslím si, že je správny čas na vytvorenie tímu, ktorý chce spolupracovať. Beriem to tak, že išlo o stretnutie k tomu, aby sme našli k sebe cestu a začali rozmýšľať o tom, že spoločne dokážeme viac. Je to len na nás, aby sme sa dokázali spojiť pre spoločnú vec a začali spoločne budovať značku „Slovenské víno, “ konštatoval.

Podľa organizátora Petra Matyšáka, sú slovenské vinárske firmy zdravé a konkurencieschopné. „ Na čom ešte musíme zapracovať, je patriotizmus slovenských konzumentov. Vína máme na svetovej úrovni, avšak patríme ku krajinám s najnižšou mierou patriotizmu, „ konštatoval.

Autor: Jarmila Horváthová, Trend.sk

V tisícke vín sveta je 50 zo Slovenska

1000-Vins-du-Monde-2015

Prestížny sprievodca najlepšími vínami sveta 1 000 meilleurs vins du Monde 2015 (1 000 najlepších vín sveta pre rok 2015), vydávaný každoročne Úniou enológov Francúzska, je na svete. Tento rok predstavuje až 50 vín zo Slovenskej republiky! Ide o výnimočný a doteraz ojedinelý úspech slovenských vinárov.Užitočná príručka pre milovníkov vína i profesionálov z vinárskeho sektora sa každoročne zostavuje na základe výsledkov jednej z najrigoróznejších medzinárodných súťaží vína VINALIES INTERNATIONALES PARIS. Tento rok sa konal už dvadsiaty ročník, na ktorý sa prihlásilo viac ako 3500 vzoriek z celého sveta. Z nich 301 získalo zlaté a 749 strieborné medaily. Súťaž organizuje Únia enológov Francúzska. Patronát jej poskytuje Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) a Medzinárodná únia enológov. Je certifikovaná ISO 9001 (AFAQ). 1000vin 7153-09895

Sprievodca najlepšími vínami sveta každoročne prináša výber vín, ktoré očarili degustačnú porotu zloženú z medzinárodne uznávaných odborníkov predovšetkým z radov enológov a someliérov, vinárskych publicistov a ďalších vinárskych odborníkov. Tohtoročné vydanie je okrem podrobných degustačných profilov vybraných vín obohatené aj o klasifikáciu pôvodu podľa krajín, oblastí a apelácií. Do top tisícky sveta sa po prvýkrát v histórii dostalo až 50 slovenských vín, čo možno považovať za historický úspech našej vinárskej diplomacie a potvrdenie pozitívnej tendencie smerom k výrobe kvalitných a originálnych vín. Na porovnanie možno uviesť, že susedné Česko je zastúpené 26 vínami, Maďarsko trinástimi a Rakúsko len jediným vínom. Jedinou reprezentantkou Slovenska v medzinárodnej degustačnej jury, ktorá vína v Paríži hodnotila a zároveň pomáhala s propagáciou súťaže, administráciou, zberom a zaslaním vzoriek, bola spolupracovníčka našej redakcie enologička Edita Ďurčová

5 vín z produkcie VÍNO MRVA&STANKO ktoré sa dostali medzi 1000 najlepších vín sveta pre rok 2015. 

 Rizling vlašský (Kosihovce), roč. 2013, neskorý zber
 Cabernet Sauvignon rosé (Vinodol), roč. 2013, akostné
 Cabernet Sauvignon rosé, roč. 2013, výber z hrozna, polosladké
 Veltlínske zelené KRYO (D. Orešany), roč. 2013, neskorý zber
 Muller Thurgau (Mojmírovce), roč. 2013, akostné

Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Wine and Food Golf Championship

Bez nzvu

V sobotu 9. 8. 2014 se v brněnském golfovém resortu Kaskáda uskutečnil druhý ročník akce WINE AND FOOD GOLF CHAMPIONSHIP 2014 – mezinárodní mistrovství vinařů a kuchařů v golfu.

Projekt spojuje svět kvalitní gastronomie, prvotřídní tuzemské i mezinárodní kuchyně, špičkového vína a sportu. Podporuje zdravý životní styl. Proto i letos převzal záštitu nad touto akcí prof. MUDr. Jan Pirk, DrSc., přednosta Kardiocentra IKEM. Akce se konala za podpory a ve spolupráci se Svazem vinařů České republiky, Asociací kuchařů a cukrářů České republiky, Asociací hotelů a restaurací České republiky, Asociací sommeliérů a golf resortem Kaskáda Brno.

Golfový turnaj odehrály dvě kategorie hráčů – první vinaři a kuchaři, druhá partneři a hosté. Turnaje se zúčastnilo 65 pozvaných hráčů z celé České republiky, Slovenska a Rakouska. Hlavní cenu, putovní trofej z dílny světoznámých lindavských sklářů, si v soutěži týmů odnesli „kuchaři“, kteří tak oplatili „vinařům“ loňskou porážku. Vítězství tak strhli na svoji stranu přesvědčivým rozdílem, a to 52 bodů.  Rozdáno bylo dalších 15 cen napříč kategoriemi a vloženými soutěžemi. V té hlavní - vinaři a kuchaři“, si nejlépe vedli Richard Bartošek - vinařství Reisten a Petr Grulich – hotel Slavia Brno. Silnou motivací byla individuální soutěž HOLE IN ONE o vůz Mercedes-Benz GLA 200 CDI 4M na jedné z tříparových jamek. Nového majitele však tento vůz nenašel.

Pro nehrající hosty byly připraveny tři školy. První, škola vaření se Stanislavem Zukalem, majitelem kulinářské instituce Julienne. Druhá, škola sommeliérství s Filipem Nagy, učitelem
sommeliérství. A třetí byla škola golfová.  

Galavečera, spojeného s vyhlášením výsledků a nevšední degustační večeří se zúčastnilo 116 hostů. O nevšedním degustačním banketu pak hovoříme proto, neboť jednotlivé chody večeře připravovalo a snoubilo 5 TOP restaurací a 5 TOP vinařství ze čtyř zemí.

Restaurace
Sunset restaurant CZ
Chateau St. Havel CZ
Kaskáda CZ
Aldente on Green SVK
Kolbaba CZ

 

Vinařství
Vinařství Fabig CZ
Global Wines - Markus Pfaffmann DE
Mrva & Stanko SVK
Weingut Gattinger AT
Sonberk CZ


Při svém zrodu projekt deklaroval rozšíření na Slovensko a do Rakouska. A vše je na nejlepší cestě, aby se právě ve třetím roce svého trvání tak stalo. Intenzivně probíhají jednání, která naznačují, že v roce 2015 by se „vinaři a kuchaři“ a další turnajoví hosté mohli potkat ve slovenském resortu Penati, v rakouském Poysdorfu a již tradičně v brněnském resortu Kaskáda.

Při WINE & FOOD GOLF CHAMPIONSHIP 2015, na shledanou!

Úspech slovenských vín v Prahe

prague-regional-champion

V poslednom júnovom týždni sa v Prahe uskutočnilo druhé kolo už ôsmeho ročníka prestížnej medzinárodnej súťaže Prague Wine Trophy (PWT), ktorú organizuje už od roku 2007 časopis Víno Revue. Špecialitou súťaže je hodnotenie vín podľa kategórií  - odrôd, oblastí alebo štýlov, v štyroch kolách v priebehu jedného roka. V každom kole sa posudzuje osem odrôd alebo kategórií vín (napríklad: rosé, šumivé vína, prírodne sladké vína, fortifikované vína, Tramín, Rizling, Frankovka, biele cuvée, červené cuvée...). 

Objektívnejšie rozhodovanie

Minulý rok organizátori súťaže zaviedli hodnotenie porovnávacou metódou, ktorá sa používa napríklad na austrálskych súťažiach vín. Pri tomto spôsobe hodnotenia majú porotcovia pred sebou vína jednej kategórie v sériách po cca dvadsiatich vzorkách a porovnávajú ich medzi sebou  zhruba počas jednej hodiny, pričom ich prechutnajú približne trikrát, sledujúc ich vývoj v čase a prideľujú im body zodpovedajúce jednotlivým medailám. Následne sa v komisii diskutuje najmä v prípade výrazných rozdielov v hodnotení.

Organizátori Prague Wine Trophy považujú tento spôsob hodnotenia za objektívnejší a férovejší, než klasický spôsob, používaný na väčšine európskych súťaží, keď majú posudzovatelia na každú vzorku len niekoľko minút, jednotlivé vzorky nemôžu porovnávať medzi sebou ani sa k nim vracať. Porovnávacia metóda je omnoho náročnejšia na organizáciu a technické zabezpečenie, v každom kole sa hodnotí dva dni, pričom počas každého dňa sa napríklad spotrebuje až 1360 degustačných čiaš Riedel...

Sutaz Praha  Edita Durcova 

Ocenenie z Prague Wine Trophy je považované za prestížne aj preto, lebo bodové hodnotenia pre jednotlivé medail&a sú oproti iným súťažiam  nastavené veľmi vysoko. Hranica pre zisk striebornej medaily (Prague Silver) je 87 bodov, zlatej medaily (Prague Gold) 88 bodov a veľkej zlatej (Prague Premium Gold) 90 bodov. Ocenenie Prague Regional Champion sa udeľuje najlepšiemu vínu v danej kategórii za predpokladu, že z daného regiónu sa zúčastnilo najmenej 6 vín.

Na súťaži sa pravidelne zúčastňuje približne 30 % českých a moravských vín a 70 % zahraničných vín zo všetkých svetových vinárskych oblastí. Počet prihlásených vzoriek trvalo narastá. V roku 2013 sa súťaže počas štyroch kôl zúčastnilo 1441 vín. Tento rok len v prvých dvoch kolách zápolilo  791 vzoriek, pričom v zatiaľ poslednom, druhom kole v júni 2014, bolo hodnotených rekordných  488 vín v týchto súťažných kategóriách:  Pinot Gris, Tramín, Pinot Noir, Svätovavrinecké, Chateauneuf-du-Pape, Šumivé a perlivé vína, Rosé, Biele jednoodrodové vína  (z iných než nominovaných odrôd).

 

Ocenenia pre vína

Na druhom kole Prague Wine Trophy 2014 sa aj vďaka spoločnej organizácii po prvýkrát zúčastnila početná „delegácia“ 23 vzoriek z 11 slovenských vinárstiev. Z nich až 16 získalo medaile (1 x Prague Regional Champion, 2 x Prague Premium Gold, 7 x Prague Gold a 6 x Prague Silver), pričom bodovali vo všetkých kategóriách.

Výborne sa darilo predovšetkým slovenským odrodovým vínam z novošľachtencov (Devín, Pálava) a klasických odrôd (Furmint). Všetky prihlásené vína získali zlatú alebo veľkú zlatú medailu! Kolekcia slovenských vín zanechala na komisii, ktorá túto kategóriu hodnotila, veľký dojem. Napríklad všetky talianske biele jednoodrodové vína ako Gavi di Gavi, Soave, Lugana, Vermentino, Verdicchio, Vernaccia di San Gimignano a ďalšie zostali až za Slovenskom.

Návrat k autochtónnym odrodám a snahu o záchranu temer stratených lokálnych odrôd alebo hľadanie originality v podobe neznámych odrôd možno dnes pozorovať v celom vinárskom svete. Medzinárodné  úspechy v poslednom období  naznačujú, že možno práve toto je cesta, ktorou by sa slovenskí vinári mali uberať. Početne najväčšou bola účasť slovenských vín v kategórii rosé.

 

Titul Prague Regional Champion získal suchý Cabernet Sauvignon rosé 2013 z vinárstva Víno Mrva & Stanko. Veľké zlaté medaily  (Prague Premium Gold) získali Matyšákov Devín bobuľový výber 2013 a Tramín červený 2009 z Vína Nitra.

 

Ďalšie medaily získali:

Prague Gold -  Pálava 2013 a Pinot Noir 2012 (VPS – Vinohradníctvo Pavelka a syn), Varieto Pinot Gris 2012 (Karpatská perla), Mono Furmint 2011 (Tokaj Macik Winery), Devín VZH 2013 (Víno Nichta), Sekt cuvée brut 2011 (Víno Mrva&Stanko) a Oaked Pinot Noir 2011 (Repa Winery);

Prague Silver – Rulandské šedé 2013 (Víno Mrva & Stanko), Pinotype Pinot Gris 2013 (Repa Winery), Tramín červený VZH 2013 (Víno Matyšák), Pinot Noir 2012 (Víno Nichta), Sekt 1933 Grand rosé 2013 (VZ Topoľčianky) a Frankovka modrá rosé 2013 (Winterberg Skalica).  

Kompletné výsledky hodnotenia vín a vinárstiev budú publikované v sprievodcovi Prague Wine Guide 2015 ako aj v časopise Víno Revue. Galadegustácia medailových vín Prague Wine Trophy 2014 a ďalších vín z ocenených vinárstiev sa uskutoční v rámci podujatia Prague Wine Week v pondelok 26. januára 2015 v hoteli Crowne Plaza Prague. Počas Galadegustácie budú slávnostne odovzdané ocenenia Prague Wine Champion a tituly Najlepšie vinárstvo a Najlepší dovozca.

 

Slovenskí vinári v Prahe

Týždeň pred spomínanou súťažou sa konala priestoroch Slovenského veľvyslanectva v Prahe prezentácia slovenských vín, medoviny a syrov. Táto akcia na posilnenie predaja našich výrobkov, najmä vína, vznikla z iniciatívy nadšeného dovozcu a distribútora slovenských vín v Prahe, Tomáša Blahuta zo spoločnosti Drink,Eat&Fly s podporou firiem MonVin, Vinalma, J.E. Hubert, slovenského veľvyslanca a má podporiť predaj slovenských výrobkov, najmä vína v Česku.

Pozvaní hostia ocenili najmä osobnú účasť samotných vinárov a výber vín z tradičných i novo vyšľachtených odrôd, mnohé z nich ocenené na významných medzinárodných súťažiach. Veľký záujem vzbudili vína známych výrobcov ako aj tzv. autentické vína.

Mená ako Château Belá, Víno Mrva & Stanko, Karpatská perla, Tokaj Macik Winery či Strekov 1075 českí milovníci vína už dobre poznajú. Radi však ochutnali aj vína z Eleska, od Braňa Nichtu z Čajkova, Jozefa Repu zo Šenkvíc, od vinosadských vinárov Juraja Zápražného a Richarda Tótha alebo z nového vinárstva Winterberg zo Skalice. Možnosť predstaviť svoje produkty využili tiež výrobcovia syrov Kozí vŕšok a rodinná farma Hiadlovských a výrobca medoviny Apimed.

Český trh je nesporne najvýznamnejšou exportnou destináciou pre slovenské vína. Práve podujatia, ako je Prague Wine Trophy alebo cielené prezentácie určené pre odbornú verejnosť a obchodníkov, môžu poslúžiť ako dobre načasovaná reklama na propagáciu a podporu slovenského exportu.

 

Autor článku: Edita Ďručová 

Web: www.etrend.sk 

 

 

Objav roka zo Slovenska

CMB-2014-LOGO

Málokto by si pod týmto označením predstavoval víno. Skôr nejakú umeleckú osobnosť, vychádzajúcu hviezdu. A predsa, jedna z najväčších a najsledovanejších medzinárodných súťaží vína, Concours Mondial de Bruxelles (CMB), udelila tento rok túto trofej piatim vínam.

Medzi nimi zažiarilo slovenské červené ročníka 2011, cuvée pôvodných slovenských odrôd – novošľachtencov Hron, Váh, Rimava a Rudava spod Malých Karpát.

Čítať ďalej: Objav roka zo Slovenska

Slovenské vína v Bruseli zaujali

CMB-2014-LOGO

XXI. ročník jednej z najsledovanejších medzinárodných súťaží vín, Concours Mondial de Bruxelles (CMB) známej tým, že od r. 2006 je putovná a koná sa v rôznych krajinách (minulý rok to bolo u nás, v Bratislave a Slovensko získalo 60 medailí), organizátori tentoraz vrátili na domácu pôdu, do Bruselu. Ani tento krát sa naše vína nestratili, získali spolu 33 medailí, z toho jednu veľkú zlatú, 16 zlatých a 16 strieborných.

Čítať ďalej: Slovenské vína v Bruseli zaujali

vina